Párny stroj

Prvý párny stroj

Prvý zo všetkých párnych strojov bol vymyslený v 1. storočí nášho letopočtu a, jeho objav sa pripisuje grécko-egyptskému inžinierovi a matematikovi Herónovi z Alexandrie. Tento párny stroj taktiež nazývame aelopile, oheň v nom zohrieval vodu až nad teplotu varu, vďaka čomu vznikla para ktorá sa dostalá do otáčavej časti stroja a následne vychazajúca pára spôsobila pohyb, fungoval na princípe raketového pohonu ale pre svoj slabý výkon sa nedal prakticky použiť.

Prvý prakticky využiteľný párny stroj

Prvý praktický využiteľný párny stroj bol vymyslený Anglickým inžinierom Thomasom Saverym v roku 1698. Mal efektívne využite v oblasti baníctva a to na odčerpávanie vody z baní, fungoval na princípe využitia pary na vytvorenie podtlaku ktorý následne nasával vodu preč z baní.

Wattov stroj

Škótsky inžinier James Watt zásadne vylepšil párny stroj pridaním oddeleného kondenzátora čím výrazne zvýšil účinnosť. Wattov stroj sa stál základom pre ďalší rozvoj priemyslu. Oproti Saverovmu stroju obsahoval piesty ktoré umožňovali väčší výkon a efektivitu stroja.

Priemyselná revolúcia

Počas priemyselnej revolúcie došlo k výraznému zavádzaniu párnych strojov najmä do priemyslu a dopravy.

 Pokles využitia pary

V 2O. storočí s príchodom elektriny a spaľovacích motorov sa dostávali párne stroje do úzadia pretože boli neefektívne oproti spaľovacím motorom, ale aj napriek tomu sa v niektorých oblastiach aplikujú, najmä v procese výroby elektrickej energie v atómových elektrárňach.